001. Kidnapping + 002. Next

24. december 2010 at 18:00 | » lori.* |  Site » Uncontrolled » Parts
a je to tu. tá dlho očakávaná chvíľa pre vás, a pre mňa. budem dúfať, že si túto moju novú FanFiction prečítate, a budete ju čítať naďalej. volá sa Uncontrolled, a ako hlavnú postavu som si vybrala Caroline Forbes. viem, nezvyčajné, ale chcem byť odlišná. nechcem mať fanfiction s Elenou, ani Damonom, či Stefanom. Caroline som si v tejto dobe veľmi obľúbila, a dúfam, že si obľúbite aj vy, túto moju. ;)


* lory-daily.blog.cz
001. Kidnapping

Čo urobíte ak čelíte smrti? Čo urobíte, ak vám hrozí nebezpečenstvo? Ja som nemohla urobiť nič. Nič aby som sa zachránila. Sedela som zviazaná v malej komôrke, ktorá nemala ani žiadny malý otvor, ani okno, ani svetlo. Len som tam tak sedela v tme, a čakala som, čo so mnou bude. Som tu už dobré 3 hodiny, umieram od smädu a hladu. A keď si po mňa prídu, ak si po mňa niekedy prídu, budem už mŕtva. No vtom, som začula ako niekto otvára dvere od komory. Nerobila som si žiadne nádeje, veď tí hnusáci ma odviezli niekde ďaleko od Mystic Falls. "Na, tu máš niečo na jesť," ozval sa hlas jedného z nich. Odviazal ma, odišiel a pre istotu zamkol dvere od komory. Hm, skvelé. Pozrela som sa na to jedlo. Bol to toast. Bol natretý rybacou nátierkou a strašne páchol. No predsa som si len trochu dala.

"No to je teda skvelé. Našiel si si ďalšiu zábavku? Raz to bol McDonald a potom ona? Nehovor, že sa ti až tak páči!" odvrkol jeden z nich. "Ale no tak, Drew. Sme slobodní, môžeme si s obeťami robiť čo chceme. A dnes, ti neurobím radosť a nezabijem ju, čo by si asi veľmi chcel. Nechám ju v myšlienke že je už dávno mŕtva a potom "BUM!". Dievčatko už nebude človek." povedal Ryan. "A potom čo, hm? Chceš aby bola s nami? Tak na to zabudni! Nezaujíma ma nejaká chudera, ktorá si vo voľnom čase skúša "šatičky". A vôbec by som nedovolil aby medzi nás vkročila. To ťa radšej zabijem." zvrieskol Drew. Bolo to počuť až cez stenu komory. "Ak ti tak vadí, môžeš vypadnúť. Nestojím o prvotriedneho sráča." Ryan od neho odvrátil zrak a presunul sa ku dverám komory. Chcel ich otvoriť, ale Drew mu v tom zabránil. "Keď ju tak veľmi chceš premeniť, tak si ju premeň. Len nezabúdaj na to, že do 30 minút môže zdevastovať celé tvoje rodné mesto, chlapče," odvetil Drew a pobral sa preč. Ryan tam len postával ako obarený. No predsa len podišiel k dverám a pomaly ich otvoril.

Ticho som sedela. Určite sa pohádali. No, a toto je môj koniec. Ryan ku mne podišiel. Snažila som sa tváriť že spím, ale myslím si, že to nezabralo. Teda, určite to vyšlo, pretože to využil, a začal ma bozkávať na krku. Chcela som sa začať vrtieť, mykať, no vedela som, že tým by som si len koledovala rýchlu smrť. Ryan neprestal, bolo to čím ďalej tým horšie, pokožka na krku ma začala štípať. A potom, akoby mi krkom prechádzala žiletka. Cítila som smrť.

Ležala som niekde v nejakej izbe. Bola mi zima, pálilo ma v krku. Bola to veľmi veľká bolesť, ktorá nechcela prestať. Vstala som, porozhliadla som sa po miestnosti. Vyzerala celkom ako moja izba, do detailu. Pozrela som sa z okna, a zistila som, že som v Mystic Falls. Čo sa to so mnou vlastne stalo? Spomínam si len, že ma niekto uniesol, ale to je všetko. "Caroline!" kričala na mňa mama "Prídeš neskoro!" Pozrela som sa na hodiny, a bolo už vážne neskoro. Ale je čudné, že mama ešte nešla do práce, zvyčajne tam už o tejto hodine je. Zišla som dole, zobrala som si tašku, a bez muknutia som sa vytratila.

002. Next

Cesta do školy sa mi zdala ako večnosť. Keď som prišla pred školu, začala som mať nepríjemný pocit. Chcela som, aby si ma nikto nevšimol, no márne som sa snažila. "Ahoj Caroline. Kde si v stredu zmizla? Mal som o teba strach," prišiel rýchlo Matt a začal ma objímať. "Matt, prepáč, už hrozne meškám, porozprávame sa o tom neskôr," utrúsila som podráždene. "Ale no tak, veď až za 15 minút začína vyučovanie. Nestalo sa niečo?" cítil sa znepokojene. Aj ja som sa cítila znepokojene, ale nie psychicky, fyzicky. Namiesto toho aby som mu odpovedala som sa rozbehla do školy.

Prvá hodina bol dejepis. Neznášala som ho, vždy som len počítala minúty do konca zvonenia, vždy som sa vyhovárala že je mi zle, ale to bolo vždy pod moju povahu. Dnes mi bolo ale vážne zle. Nechcela som to nikomu hovoriť, ešte by si robili starosť a čo ja viem, a napadá ma, že to súviselo so včerajším dňom. "Pán učiteľ, je mi nevoľno, mohla by som ísť, na záchod?" spýtala som sa učiteľa s utrápeným hlasom. Bez slova prikývol a ja som odišla. Kráčala som pomaly po chodbe, až kým som nebola pri skrinkách. Tam som zrýchlila krok aby si ma náhodou niekto nevšimol. Vošla som na dievčenské záchody ktoré strašne páchli. Sadla som si na kachličky a rozmýšľala som, až dokým som nezistila, že v jednej kabínke sedí dievča. Ihneď som sa postavila a uhla nabok. Dvere od kabínky sa rozleteli. Vystúpilo z nich dievča. Myslím, že to je prváčka, ktorú som stretla na párty, ktorá sa konala v stredu. Vyzerala podráždene, až veľmi podráždene. Mala červené oči z ktorých sa valili slzy. Vyzerala veľmi strašidelne. Niežeby som sa bála niekoho, ako je ona, ale vyzerala tak, ako sám diabol. Stále sa na mňa pozerala výstražným pohľadom, ktorý naznačoval slová "Mohla by si vypadnúť?". Určite vedela, že celkom rozumiem jej mimike, ale že sa mi nechce odísť. Oči jej v tom momente zčerveneli, a ja som cítila, že už by som asi vážne mala odísť. Vypochodovala som a prudko som tresla dverami, no nedalo mi to pokoj. Stále som musela rozmýšľať nad tým, čo jej bolo. Nechcela som sa chovať ako detektív, ale pravdou je, že ma to nehorázne zaujímalo. Nechcela som sa ani do triedy vrátiť, veď na čo, ešte stále mi je zle. Zostávalo mi už len jediné miesto, kde sa zašiť. Zaliezla som do malej komôrky pre upratovačky. Tie sa tam v tejto dobe nevyskytujú. No niečo mi hovorilo, že by som sa mala vrátiť na záchody, a zistiť čo s ňou je. Síce by ma to nikdy v živote nezaujímalo, dnes som vážne nemala nič lepšie na práci.

Vyšla som z komôrky, pretože už bolo po zvonení. Nezaujímalo ma, či stretnem znova Matta, či narazím na Elenu, alebo Bonnie. Chcela som ísť domov a peknou výhovorkou bolo, že je mi zle. Nikomu som to ale nechcela hovoriť, veď načo?

Začala ma pobolievať hlava. Už som bola skoro doma, len som musela obísť ten veľký plot starého neobývaného domu. Vždy som si tam robila skratku, takže som to riskla aj dnes. Vyšplhala som sa na ten obrovský plot, zoskočila som, a utrmácane som sa predierala cez záhradu zhnitých kvetov. Zdalo sa mi to ako večnosť. Nohy sa mi pomaly zarývali do hliny, sťažovali mi chodenie. Keďže som bola dosť utrmácaná a slabá, sadla som si na starú pohovku ktorá bola hneď pri kvetoch. Počula som silné šušťanie stromov, ako keby rozprávali. Nerobila som si z toho nič, už aj tak som bola dosť mimo. Myslela som si, že nezaspím, ale stalo sa.

Bola skoro polnoc. Bola som v záhrade. Približoval sa ku mne veľký čierny tieň a naťahoval po mne ruky. Nebol to tieň. Bol to človek. Ošarpaný, zrejme bezdomovec.  Približoval sa ku mne, a chrapľavým hlasom hovoril: "Napi sa. Napi sa!" Neovládla som sa, a urobila som niečo, čo som si o sebe nikdy nemyslela.

Zobudila som sa. Nebol večer, bolo iba popoludnie, ktoré sa pomaly chýrilo k večeru. Chcela som sa postaviť, no nešlo to. Obzerala som sa, mykala som sa, a volala som o pomoc. Vtom, som pod lavičkou zbadala telo. Telo bolo celé od krvi. Bol tam ten muž z môjho sna! Vyskočila som, bola som vo veľkom šoku. Ponáhľala som sa domov, už to nešlo tak ťažko. Sadla som si do svojej izby, schúlila som sa do klbka, a celá som sa triasla. Nevedela som, čo som urobila, bola som vystrašená, bola mi zima a stále som rozmýšľala čo sa stalo. Ale pri takejto nálade môže človek asi ťažko rozmýšľať ..
 


Poll

Sčítanie ľudu .. 1, 2, 3..

1, 2, 3..

Comments

1 Klaudy* | Web | 24. december 2010 at 19:26 | React

Wáw... užastne :D

2 Smileysska <3 | Web | 25. december 2010 at 2:26 | React

2.Shakespear:D fakt je to úžasné! <3

Jen bych chtěla říct,že jsem měla zákaz na PC a vlstně už Vánoce byly takže projekt na blogu končí :)můj blog se bide stěhovat na web iheartcyrus.ic.cz ale design,galerka a články.Není to jěště hotové,jen tak pro informaci nemusíš obíhat až bude web hotov určitě dám vědět :) a kde jsem na blogách? dailypixie.blog.cz nebo magic-sky.blog.cz

3 Renesmee18 | Web | 25. december 2010 at 9:19 | React

Fíha :D to si sa rozpísala :D

4 Ada | Web | 25. december 2010 at 11:02 | React

Caroline je super postava, taky ji mám teď moc ráda, takže je bezva, že je to o ní :)

5 MaCi | Web | 25. december 2010 at 13:21 | React

..super :)♥

6 KaTe* | Web | 25. december 2010 at 15:07 | React

Na blogu t-swift jsem skončila a byla bych ráda kdybychom byly affs na mém novém...kdyžtak se prosím napiš do apply :)♥ Děkuji!

7 Barbara <3 - your affs | Web | 25. december 2010 at 15:50 | React

ahoj raz sme boli affs nespriatelíš?

8 miky | Web | 25. december 2010 at 18:03 | React

Páni :) obdivuju tě, že to všechno přeložíš/přepíšeš :) Já bych to asi nedala ;)

9 miky | Web | 25. december 2010 at 19:31 | React

Jé a jooo :D teď na to koukám... promiň :)

10 mitchie* | Web | 26. december 2010 at 10:22 | React

Ahoj sbénko :) Mám pre teba darček na blogu..viem že trošku oneskorene ale nemohla som sa sem dostať :(

http://demi-4fans.blog.cz/1012/darcek-pre-esbenka

11 Gabi | Web | 26. december 2010 at 10:43 | React

No ked bude čas si určite prečítam :-) ale vyzerá to super Pani spisovatelka :-)

12 HeW^^ | Web | 26. december 2010 at 13:35 | React

Tý vado to j dlouhý! :D

13 Cherry | Web | 26. december 2010 at 16:25 | React

jj mohla a mam icq 38013765

14 Smileysska <3 | Web | 26. december 2010 at 16:28 | React

No,na webu mě učí Lavi :D a zatím to jde dobře že bych to viděla na rok 2011;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.